Sladká závislosť

Správna odpoveď: ENERGIU, ktorú pri nich musí človek vynaložiť. Odkiaľ tá energia ale pochádza? To je ľahké ... z výživy. Pričom až 60% tejto energie pramení v sacharidoch. Z nedostatkom ich príjmu má problém naozaj len málokto. Sacharidy sú predsa veľmi chutné a dostupné. 

Veď dnes ak chceme, NEMUSÍME – kliesniť cestu pralesom, aby sme narazili na cukor do kávy; prebrodiť rieku kvôli dúšku koly; bojovať v smrteľnom zápase o čokoládu; naháňať punčový rez po poli; STAČÍ v obchode NATIAHNUŤ RUKU k regálu s cukrovinkami alebo s  voňavým pečivom (sacharidy predstavujú až 80% ponuky potravinového tovaru) a s vynaložením minimálnej námahy odtlačiť nákupný vozík k pokladni. Čo ale potom?

Kde je problém? 

Príjem sacharidov fyzicky nepracujúceho človeka by mal predstavovať okolo 55 - 75% z celkového príjmu potravy. To predstavuje asi 150 – 300g sacharidov denne. V skutočnosti je to štatisticky minimálne dvakrát viac. Hovoríme pritom o dvojnásobku príjmu VšETKýCH FORMIEM SACHARIDOV  .

Z nich sa obzvlášť kriticky javí nárast príjmu cukru v„rafinovanej podobe“. Pred necelými sto rokmi bola jeho spotreba v priemere menej ako 10 kg na osobu. Dnes? 35 kg !  

Rafinovanosť rafinovaného cukru

Cukor sám o sebe nepredstavuje problém. Tým sa stáva až v spojení s našou neprimeranosť v jeho konzumovaní. Veď si len priznajme ... takmer každý z nás má ťažkosti ustriehnuť si jeho príjem. A to nemám na mysli len  jedenie sladkostí, ale aj potravín, ktoré cukor obsahujú čo i len percentom. Cukru pritom nahráva fakt, že za najväčšie zlo pre človeka a jeho telo je odborníkmi už dlhodobo označovaný tuk. Tomuto tvrdeniu, podčiarknutému marketingom a  reklamou, sme sa v poslednom období nádherne prispôsobili. A to nielen my, bojovníci s nadváhou, ale aj trh. Začali sme premýšľať tzv. light. Unikol nám pritom ale fakt, že za chuťou našich nízkotučných potravín je cukor. Toto uvedomenie nás opäť donútilo upraviť naše premýšľania – z light na light + bez cukru. 

Čo sme tým ale dosiahli? Začali sme konzumovať odtučnené produkty dochutenépriemyselne vyrábanými sladidlami. Tie síce neobsahujú kalórie, no ich chuť je príjemná, a tak náš návyk na sladké a na to nadväzujúca neprimeranosť v jedení pretrváva. Stali sme sa tak závislými na sladkom? Na potešení, ktoré nám prináša maškrtenie keksíkov, zákuskov, ... ? 

A čo sa stane, ak k zdanlivo nevinnému maškrteniu pridáme konzumáciu ovocia, zeleniny a tiež výrobkov ako cereálie, jogurty, pečivo, salámy ..., v ktorých si dávku cukru väčšinou ani neuvedomujeme? Presladíme sa? 

 

Cukor je takmer v každej potravine, ktorú si kúpime. Je však rozdiel, či kupujeme a následne konzumujeme cukry jednoduché alebo zložené. Jednoduché cukry, inak nazývané aj rýchle, dodávajú nášmu telu energiu, ako vyplýva z ich označenia, rýchlo. Tým ho ale nenútia siahať po tukových rezervách. Skôr naopak, rýchle cukry sa podieľajú na ich zväčšovaní. Premenené na drobné – po tom, ako zjeme jedlo s vysokým obsahom jednoduchých cukrov, stúpa hladina cukru v  krvi. Na to naše telo reaguje vylúčením inzulínu, ktorý jeho obsah zníži na začiatočnú hladinu. Hneď na to však znova pociťujeme nedostatok cukru, teda energie, čo sa prejaví únavou a  opätovným hladom. Čo urobíme? Opäť jeme a tým do seba vkladáme ďalšie zbytočné kalórie, ktoré sa prejavia na to, že priberáme. K jednoduchým cukrom pritom patria všetky maškrty, ktoré nevinne zobkáme večer pred telkou. 

Zložené cukry sú pomalé. Zasýtia nás a energia z nich sa do tela vstrebáva postupne. Sem patrí ryža, vločky, či cestoviny. Čo by sme teda mali urobiť? Vylúčiť z  našej stravy sacharidy? To nie! Ich vylúčením by sme prišli o energiu, bez ktorej sa nezaobídeme. Mali by sme si ale vyberať, čo vkladáme do úst. Mali by sme siahať predovšetkým po pomalých sacharidoch a tie rýchle nahradiť prírodným sacharidom akým je med či javorový sirup. 

 

PS: Ak patríte medzi ľudí, ktorí kúsok sladkého jednoducho potrebujú, doprajte si ho 30 – 60 minút po tréningu. Vtedy telu doplníte vyčerpané zásoby a zároveň si pochutíte. =)

Iveta Vavreková, Prešov