Chudnutie po konci sveta

Stačí, ak sa pozrieme na posledné týždne, na december. Už v jeho začiatkoch začíname premýšľať nad tým, čo všetko potrebujeme. Nakoniec zistíme, že to množstvo „nevyhnutných“ vecí si nezapamätáme, a  tak začneme písať zoznam. Jeden pre Ježiška a ten druhý pre chladničku. Keď sú zoznamy napísané, nakupujeme, počkáme do Vianoc, tak balíme, varíme, vypekáme, konzumujeme. A znova balíme. No teraz už nie darčeky, ale seba. Táto fáza balenia ale nekončí ako Vianoce, Štefanom, ale pokračuje až do Silvestra.

Koniec sveta nastáva ako v rozprávke, o polnoci. Zo Silvestra a noci osláv, sa stáva noc bilancovania starého roka a my sa meníme z  Popolušiek na žabky dávajúce si predsavzatia. Tým najčastejším je: CHCEM SCHUDNÚŤ. O chudnutí je toho napísaného viac ako veľa. Preto si hneď ráno sadáme, s polystyrénom v ruke, k počítačom a čítame o „revolučných“ diétach, ktoré nám zmenia život. Hovorí Vám to niečo?

Špekulant s názvom: Predsavzatie

Podobných koncov sveta som zažila už niekoľko, no ani v jednom prípade sa „revolučnosť“ tej ktorej diéty neprejavila. Práve naopak ... stále som bola buď hladná, alebo slabá, mľandravá a znechutená z novoročného neúspechu.

Rozhodla som sa zmeniť taktiku, a to zmenou predsavzatia  CHCEM SCHUDNÚŤ na CHCEM SA CÍTIŤ DOBRE. Keď sa cítim dobre, tak je to už jednoduché ... hneď aj dobre vyzerám (=D). Aká je Vaša taktika? Ak ste sa dočítali až sem, zrejme ju chcete zmeniť a asi neviete ako. Preto nechajte pána Dukana, diétu podľa krvnej skupiny, 90-dňovú diétu ... a prejdite k pravidelnej strave a pohybu.

Predpokladám, že väčšina z vás si teraz pomyslela: to sa povie ľahko, nemám na to čas, alebo nech si tieto „múdre“ rady nechám pre seba. Ak patríte k tejto väčšine, ďalej nečítajte! Vezmite si pár chlebíčkov, ktoré ostali zo včerajších osláv, zasadnite pred telku a sledujte vymyslené príbehy ľudí vo filmoch. Ak ale patríte k menšine, ktorej myšlienky smerovali inam, skúste sa zamyslieť nad vlastným príbehom a nad tým, ako chcete aby pokračoval ...

Doma vo vlastnej koži Ak by som vám mala vyrozprávať celý môj príbeh, bolo by to na dlho predlho. Začnem preto mojím posledným koncom sveta. Predstavte si leto ... žiadna škola, len práca, minimum povinností, slnko, pohoda ... a paradoxne kopec dní „blbec“. Keď bolo „blbcov“ priveľa, ťuklo mi, že treba niečo zmeniť. Len otázkou bolo, čo. Ako tak som sa v tom čase hýbala už rok a stravu som mala tiež celkom fajn. Veď čo môže byť zlé na zelenine, jogurtoch, syroch, sóji ...?

Nerozumela som však, prečo sa stále cítim ako bobáľka, ktorej stačí vypiť viac vody a už napučneje. Chcela som to zmeniť, a tak som googlila o sto šesť. Dočítala som sa, že treba mať očistné dni. Tak som ich mala. Tiež to, aké dobré sú otruby. Tak som ich jedla.

V skratke povedané, verila som všetkému, čo som prečítala a bezhlavo to dodržiavala. Ale výsledok? V očistné dni som „umierala“ od hladu, otruby mi nechutili a môj pocit bobáľky sa nemenil. Po tom všetkom som sa nejako preklikala na stránku, po ktorej teraz klikáte aj vy. Našla som tu kopec vecí, ktorým som nerozumela, ale aj príbehy ľudí, ktorým som v duchu tlieskala. Chcela som dosiahnuť to, čo dosiahli oni.