Metamorfózy Zuzky Mozoľovej (z 83 kg na 60 kg) (Finalistka súťaže - Do formy s fitnes časopisom 2013)

U mňa to začalo dávno. Tuším na výške, niekedy v 90. rokoch minulého storočia (dobre to znie, že...). Fitness a ja!

Odmalička som bojovala s nadváhou. Vyrastala som v prostredí, kde nadváha bola akýmsi synonymom blahobytu a vzhľadom k tomu, že moji rodičia mali predispozíciu priberať, považovali to za normálne a nikdy moju detskú obezitu neriešili.

Prišla puberta s prvými stroskotanými láskami a výčitky svedomia z toho ako vyzerám. Handicap z mojej zaokrúhlenej postavy som si riešila po svojom, väčšinou to bolo koníčkami typu streľba zo vzduchovky, osamotené potulky po horách a snívanie o krajšom zajtrajšku so štíhlou postavou, v plesových šatách, lodičkách na vysokých opätkoch a dokonalým makeupom (princ na bielom koni mojim snom tiež nechýbal).

Nič z toho neprichádzalo samo od seba. Až raz!

V kníhkupectve som objavila knihu od Cory Eversonovej Buď Fit!. Vtedy to začalo. Zo starej drevenej dosky na žehlenie som si urobila šikmú lavičku a ocka som ukecala na 3 kg činky, ktoré mi dal u svojich kolegov v závode vysústružiť. Mám ich dodnes. Tá kniha sa pre mňa stala Alfou a Omegou. Začala som riešiť svoj jedálniček podľa odporúčania Cory Eversonovej a moja snívajúca duša sa už videla na súťaži Ms. Olympia.
Čo myslíte, ako to dopadlo? Áno, správne. Plačom... Pri cvičení som nevydržala, a podľahla som aj tlaku okolia, ktoré ma drvilo slovami: „Veď sa najedz, nehladuj!!!“

Prešlo pár rokov a písal sa 1. Marec 2004. Zababušená vo vetrovke, v čiapke a rukaviciach som si obula botasky a vybehla von. To som už bývala vo Zvolene a  toho času nezamestnaná, opäť raz na pokraji pocitov viny som sa rozhodla pre zmenu. Zmenu typu RAZ A NAVŽDY!

Vtedy som začínala na východiskovej hodnote 72 kg. Nič som netušila o tom, koľko gramov bielkovín a sacharidov mám prijať, ale napriek tomu som si stravu poctivo vážila. S pomocou mojej „Alfa – Omegovej“ knihy som si vymyslela vlastný „fitnes“ jedálniček a na ňom som fungovala. A fungovalo to.

V priebehu 9 mesiacov som sa „dobehala“ k hmotnosti 58 kg a bokom 95 cm (z pôvodných 108 cm). Bola som šťastná a ako nezamestnaná som mala čas šiť na seba jedny krajšie šaty, ako druhé. Zažila som na vlastnej koži „endorfínovú“ závislosť v podobe triašok a nevysvetliteľných návalov zlosti v dňoch, keď som nemohla ísť behať. Bola som na tom už tak, že som hocikedy išla behať aj ráno, aj večer... A... Áno, opäť máte správnu predtuchu, nevydržalo mi to...

Začala som pracovať, v osobnom živote prišli problémy a moje behanie sa stalo viac než sporadickou záležitosťou. A čo sa jedálnička týka, začal kolotoč prísnych diét striedaných orgiami obžerstva .

ZUZKA V ČASOPISE MUSCLE AND FITNESS TU!

Psychologička diagnostikovala „emocionálne prejedanie sa“ a bohužiaľ som po dlhšej dobe musela chtiac-nechtiac uveriť jej slovám. Pri tomto životnom štýle som sa úspešne „doprejedala a sporadicky dobehala“ k hmotnosti 83 kg. Krásne, vlastnoručne šité šaty, ktorých mám plnú skriňu sa stali dávnou minulosťou a mojou rovnošatou sú už pár rokov rifle a tričká...

Ale ja som bojovník, ktorý sa nevzdáva. Vlani som opäť oprášila botasky a začala cielenejšie behávať a vrátila som sa aj k „váženej strave“, ako som moju „diétu“ nazvala a prezentovala pred známymi, ktorý sa pýtali. Nejaké tie deká zliezli, ale moja snaha už nemala taký výrazný efekt, ako v roku 2004. Hovorila som si, že to bude asi vekom. Som staršia, prirodzene sa mi spomaľuje metabolizmus, asi musím ešte menej jesť, aby som schudla... a tak som ešte menej jedla a tým si ešte viac spomaľovala metabolizmus.

Vyvrcholilo to na Autosalóne v Nitre vlani v septembri, keď mojim kolegom „tiekli sliny“, keď sa okolo pezentačného stánku spoločnosti, v ktorej pracujem, premávali všetky tie„bábiky“ s postavami modeliek... a moji super kolegovia si ma každý večer v  Nitrianskych podnikoch pri pive doberali, že kedy budem aj ja tak vyzerať, že aj oni chcú mať na stánku modelku.

Samozrejme narážky na môj vek ma privádzali tiež do šialenstva...

Vtedy mi tak nejak došlo že čo ja vlastne veľmi chcem, ale že sama si pravdepodobne už neporadím. Oslovila som kamarátku, či nepozná nejakého osobného trénera.

Dala mi číslo na jedného mladého muža, ktorý mi nedvíhal telefón. Vtedy prišiel na rad „strýko GOOGLE“ a Laco K.

Prvý mail, prvý telefonát, prvé stretnutie, prvý tréning, prvý jedálniček, prvá suplementácia... veľký chaos ale veľké odhodlanie. Som tu 9. mesiac, stretla som tu fantastických ľudía sama sebe držím palce, aby som vydržala... rok, dva, celý život! Na naplnenie hesla RAZ A NAVŽDY totiž nestačí niečo dosiahnuť. To som už zažila.

Dôležité je to čo dosiahnem pri Laciho trpezlivom prístupe RAZ A NAVŽDY udržať.

Cielené cvičenie, aeróbna aktivita a vyvážená strava idú ruka v ruke. Ak chcem trvalé výsledky, nemôžem toto obdobie považovať za „jednu etapu môjho života“.

Ak chcem trvalé výsledky, musí sa mi táto „etapa môjho života“ stať životom celým.

Laci, aj keď sme stále len na začiatku, ďakujem! Za všetko.

"Cielené cvičenie, aeróbna aktivita a vyvážená strava idú ruka v ruke. Ak chcem trvalé výsledky, nemôžem toto obdobie považovať za „jednu etapu môjho života“."