Vždy som mala pozitívny vzťah k športu. Ako však roky pribúdali začala som mať čoraz menej času pre seba. Prioritou sa stala rodina a práca. Celodenné vyčerpanie z psychicky náročnej práce, nepravidelná strava a únava sa podpísali ...
Váš úspech v zmene postavy
Ahoj, volám sa Laco Kindernay, silovému tréningu sa venujem od roku 1992. Svoju prvú súťaž v kulturistike som absolvoval v roku 1999. VIAC TU
Svojich prvých zverencov som pripravoval na súťaže v roku 2002. Od roku 2009 sa pravidelne venujem kondičnému tréningu ľuďí, ktorých cieľom je schudnúť, zlepšiť, vyformovať a spevniť postavu. VIAC TU
Tak ako pri svojom, tak i pri tréningu svojich klientov si zakladám na VÝSLEDKOCH. Preto ak sa chceš pridať, máš odhodlanie a chuť do tréningu, veľmi rád pomôžem aj tebe. Kontakt na mňa: 0907 831 811
O stagnácii
7. časť príbehu Jarky
Píše Jarka: "
27.9. 2013
Po mesačnej pauze som znova cvičila. Tento týždeň 3x. Tréningy dobré, viac ako dobré, chvíľkový pocit spokojnosti. Žiaľ len chvíľkový. Fyzicky mám podľa trénera na viac, možno sú to len motivačné povzbudenia, snaha prebrať ma z mojej letargie. Neviem, ale je odborník a tak verím jeho slovám. Vie, že na fyzické napredovanie je rovnako dôležitá psychika - chcenie, motív, cieľ - nazvite to ako sa vám páči ...je to niečo čo mi chýba.
Pravda je totiž taká, že som vyčerpala moje emocionálne nadšenie, to čo mi dávalo radosť - psychickú radosť z cvičenia, posúvalo ma vpred a podieľalo sa na mojom dosiahnutí cieľa. Fyzicky je to naďalej fajn, telo si žiada pohyb, moja chrbtica sa mi odmeňuje za cvičenie obdobiami bez bolesti. Ale sami to určite poznáte, ak robíte niečo bez ozajstného záujmu, bez "pasie" ako sa zvykne hovoriť v kraji odkiaľ pochádzam, potom je výsledok nemastný neslaný. Chýba tomu všetkému akási iskra, šťava, čerešnička na torte... jednoducho chuť niečo dosiahnúť.
Na začiatku som tu písala, že sa viem vžiť do pocitov tučných ľudí, sama som, resp. bola som tučná a aj teraz viem čo takého človeka trápi, čo prežíva, čím sa zaoberá, ako reaguje na okolie a hlavne ako reakcie okolia vníma.
Pocity, ktoré prežívam teraz sú úplne iné. Nadnesene povedané dostavil sa syndróm vyhorenia.
Nemám s tým skúsenosť, určite nie v takej oblasti ako je šport, formovanie postavy. Dosť možné, že môj syndróm vyhorenie je spätý s úplne niečím iným a len následne sa preniesol aj do "môjho fitka" ... práca, vek, hormóny - nebránim sa žiadnemu vysvetleniu, ale neviem riešenie. Nech robím čo robím, váha rastie, naberám - a nie sú to svaly. Cvičím ďalej a budem pokračovať, ale ak niekto vie recept, ako premôcť tento štrajk mojej duše ?, budem vďačná.
Možno zaberie už najbližší tréning, možno pomôže zmiernenie v cvičení alebo opačne ak budem viac drieť.
10.10. 2013
A tu sa mi pokazil notebook , zrejme zásah priamo " z najvyšších miest" lebo inak by som tu vyplakávala ako ma moje telo neposlúcha. Po 2 týždňoch a usilovnom zaznamenávaní (dennom!!!! ) váhy, som dospela k ohromujúcemu poznaniu (okrem toho, že váha veľmi mierne klesla a stúpla a klesla a stúpla :D Teda, človek na to, aby schudol, musí byť vyrovnaná povaha, nenechať sa odradiť výkyvmi váhy, makať a brať život a to svoje telo tak ako to ide... Lenže ak je človek vyrovnaný so svojím telom, pravdepodobne ani nechce chudnúť, a je mu jedno či má pár kíl naviac. Čiže chudnúť chce človek nevyrovnaný a tomu sa to zákonite nemôže vydariť, kým nebude so svojím telom spokojný (ja som svetlá výnimka :D ) .. je to jednoducho naozaj beh na dlhé trate, nekonečná snaha a chuť dokázať ... občas ma opúšťa. Týmto priznaním chcem motivovať tých čo to vzdávajú. Myslím tak ako vy, ale cvičím ďalej.
A niekedy cvičím ako drak, makám, švihám nohami, bez ľútosti kopem do trénera pri zhyboch na hrazde, robím kliky na vystretých nohách - teda podobá sa to na kliky, celá nadšená poškulujem po váhe, srdce plné nádeje, že ráno tam bude vytúžené číslo. Nie je, ale ja to zasa o dva dni skúšam vo fitku s rovnakým odhodlaním. Občas vidím, ako niektorí muži robia zhyby na hrazde a tajne ich počítam... odpadol pri ôsmom za pomoci trénera, spokojne v duchu skonštatujem, ja som ich dala 12 v sérii... moju vnútornú samochválu včera schladil Terminátor. V duchu hesla "veni vidi vici" prišiel, zacvičil a mne spadla sánka... samozrejme nikdy by som sa neporovnávala s takým profesionálom, ale .... z toho človeka išla práve tá vyrovnanosť, spokojnosť, čo som tu spomínala. Je v cvičením a ponímaní cvičenia úúúúplne inde. Videla som človeka, ktorému cvičenie robí skutočnú radosť a o tom by to malo byť. Nie o kilách (to presviedčam sama seba) , ale o radosti z pohybu, fyzickej kondície a niekedy aj radosti z trénerovej pochvaly :) Raz sa zavesím na hrazdu a úplne pomaly, zľahka, tak ako Terminátor, urobím na nej zhyb. Nie sú žiadne nemožné sny, je len naše obmedzené vnímanie toho, čo je možné :)
A Champion is sameone Who get´s up, when he can´t / There are no impossible dreams; there is just our limited perception of what is possible. (Nie sú žiadne nemožné sny, je len naše obmedzené vnímanie toho, čo je možné.) "
JARKA BEDNÁROVÁ
Články o
▸ tréningu |
▸ výžive |
▸ doplnkoch výživy |
▸ - rozhovory, blogy
Píše Jarka: "
27.9. 2013
Po mesačnej pauze som znova cvičila. Tento týždeň 3x. Tréningy dobré, viac ako dobré, chvíľkový pocit spokojnosti. Žiaľ len chvíľkový. Fyzicky mám podľa trénera na viac, možno sú to len motivačné povzbudenia, snaha prebrať ma z mojej letargie. Neviem, ale je odborník a tak verím jeho slovám. Vie, že na fyzické napredovanie je rovnako dôležitá psychika - chcenie, motív, cieľ - nazvite to ako sa vám páči ...je to niečo čo mi chýba.
Pravda je totiž taká, že som vyčerpala moje emocionálne nadšenie, to čo mi dávalo radosť - psychickú radosť z cvičenia, posúvalo ma vpred a podieľalo sa na mojom dosiahnutí cieľa. Fyzicky je to naďalej fajn, telo si žiada pohyb, moja chrbtica sa mi odmeňuje za cvičenie obdobiami bez bolesti. Ale sami to určite poznáte, ak robíte niečo bez ozajstného záujmu, bez "pasie" ako sa zvykne hovoriť v kraji odkiaľ pochádzam, potom je výsledok nemastný neslaný. Chýba tomu všetkému akási iskra, šťava, čerešnička na torte... jednoducho chuť niečo dosiahnúť.
Na začiatku som tu písala, že sa viem vžiť do pocitov tučných ľudí, sama som, resp. bola som tučná a aj teraz viem čo takého človeka trápi, čo prežíva, čím sa zaoberá, ako reaguje na okolie a hlavne ako reakcie okolia vníma.
Pocity, ktoré prežívam teraz sú úplne iné. Nadnesene povedané dostavil sa syndróm vyhorenia.
Nemám s tým skúsenosť, určite nie v takej oblasti ako je šport, formovanie postavy. Dosť možné, že môj syndróm vyhorenie je spätý s úplne niečím iným a len následne sa preniesol aj do "môjho fitka" ... práca, vek, hormóny - nebránim sa žiadnemu vysvetleniu, ale neviem riešenie. Nech robím čo robím, váha rastie, naberám - a nie sú to svaly. Cvičím ďalej a budem pokračovať, ale ak niekto vie recept, ako premôcť tento štrajk mojej duše ?, budem vďačná.
Možno zaberie už najbližší tréning, možno pomôže zmiernenie v cvičení alebo opačne ak budem viac drieť.
10.10. 2013
A tu sa mi pokazil notebook , zrejme zásah priamo " z najvyšších miest" lebo inak by som tu vyplakávala ako ma moje telo neposlúcha. Po 2 týždňoch a usilovnom zaznamenávaní (dennom!!!! ) váhy, som dospela k ohromujúcemu poznaniu (okrem toho, že váha veľmi mierne klesla a stúpla a klesla a stúpla :D Teda, človek na to, aby schudol, musí byť vyrovnaná povaha, nenechať sa odradiť výkyvmi váhy, makať a brať život a to svoje telo tak ako to ide... Lenže ak je človek vyrovnaný so svojím telom, pravdepodobne ani nechce chudnúť, a je mu jedno či má pár kíl naviac. Čiže chudnúť chce človek nevyrovnaný a tomu sa to zákonite nemôže vydariť, kým nebude so svojím telom spokojný (ja som svetlá výnimka :D ) .. je to jednoducho naozaj beh na dlhé trate, nekonečná snaha a chuť dokázať ... občas ma opúšťa. Týmto priznaním chcem motivovať tých čo to vzdávajú. Myslím tak ako vy, ale cvičím ďalej.
A niekedy cvičím ako drak, makám, švihám nohami, bez ľútosti kopem do trénera pri zhyboch na hrazde, robím kliky na vystretých nohách - teda podobá sa to na kliky, celá nadšená poškulujem po váhe, srdce plné nádeje, že ráno tam bude vytúžené číslo. Nie je, ale ja to zasa o dva dni skúšam vo fitku s rovnakým odhodlaním. Občas vidím, ako niektorí muži robia zhyby na hrazde a tajne ich počítam... odpadol pri ôsmom za pomoci trénera, spokojne v duchu skonštatujem, ja som ich dala 12 v sérii... moju vnútornú samochválu včera schladil Terminátor. V duchu hesla "veni vidi vici" prišiel, zacvičil a mne spadla sánka... samozrejme nikdy by som sa neporovnávala s takým profesionálom, ale .... z toho človeka išla práve tá vyrovnanosť, spokojnosť, čo som tu spomínala. Je v cvičením a ponímaní cvičenia úúúúplne inde. Videla som človeka, ktorému cvičenie robí skutočnú radosť a o tom by to malo byť. Nie o kilách (to presviedčam sama seba) , ale o radosti z pohybu, fyzickej kondície a niekedy aj radosti z trénerovej pochvaly :) Raz sa zavesím na hrazdu a úplne pomaly, zľahka, tak ako Terminátor, urobím na nej zhyb. Nie sú žiadne nemožné sny, je len naše obmedzené vnímanie toho, čo je možné :)
A Champion is sameone Who get´s up, when he can´t / There are no impossible dreams; there is just our limited perception of what is possible. (Nie sú žiadne nemožné sny, je len naše obmedzené vnímanie toho, čo je možné.) "
JARKA BEDNÁROVÁ
Výsledky Klientov
Laca poznám od strednej školy. Už vtedy sa venoval športu. Ja som vzťah k športu alebo akejkoľvek fyzickej aktivite nikdy nemala. Pretrvával vzťah k „dobrému a hlavne nezdravému jedlu“. Po dvoch tehotenstvách a nulových stravovac...
Už od čias kedy som navštevoval základnú školu, som mal vždy nejaké to kilo naviac. Ako 26 ročný som vážil okolo 135 kg a moja hmotnosť sa postupne vyšplhala až na 150 kg. Aj napriek tejto hmotnosti som v tých časoch pravidelne na...
S Lacom trénujem od decembra 2021, kedy som vážila 83 kg, prvý polrok sme spoločnou prácou zredukovali tuk, spevnili svalstvo a znížili hmotnosť na 57 kg – VIAC V ČLÁNKU TU....