S Lacom trénujem od decembra 2021, kedy som vážila 83 kg, prvý polrok sme spoločnou prácou zredukovali tuk, spevnili svalstvo a znížili hmotnosť na 57 kg – VIAC V ČLÁNKU TU....
FAQ
VÝŽIVA
O doplnkoch výživy,
suplementoch
Pretože pravidlá pre reklamu na doplnky výživy nie sú u nás úplne jasné, často sa stretávame s reklamou, ktorá môže byť aj klamlivá. Najčastejším prehreškom reklám na doplnky výživy je to, že sa tvária ako lieky.
Potom sa často stáva, keď sa rozprávam s veľa klientmi na začiatku tréningového procesu a príde otázka na doplnky výživy, napríklad: PROTEINOVÉ KOKTEJLY alebo GAINERY - veľká väčšina z ľuďí nemá v tomto vôbec jasno a pod vplyvom marketingu predajcov a výrobcov doplnkov výživy si myslia že sa jedná o lieky, resp. radi to označujú ako "chémia" a podobne.
Čo sú doplnky stravy a ako sa líšia od liekov?
Doplnky stravy sú prípravky, ktoré majú za úlohu doplniť našu stravu o zdraviu prospešné látky, ktoré v nej sú nedostatočne zastúpené. Podobne ako lieky sú dostupné vo forme tabliet, kapsúl, prášku či tekutiny a užívajú sa v malých množstvách podľa návodu výrobcu.
Od liekov sa ale zásadne líšia: doplnky stravy nie sú určené na liečbu ochorení, posudzuje sa iba ich zdravotná nezávadnosť (nesmú byť zdraviu škodlivé), ale nie je hodnotený ich účinok na zdravie. Výrobcovia doplnkov sa preto často odvolávajú na štúdie vykonávané s liekmi obsahujúcimi rovnakú látku, pretože lieky pred uvedením na trh povinne prechádzajú registračným konaním, kde je na základe klinických štúdií hodnotená aj ich účinnosť.
Doplnky stravy majú oproti bežným potravinám vyšší obsah niektorých látok (vitamínov, minerálnych látok a pod). Svojimi vlastnosťami a formou, v ktorej je konzumujeme, sa doplnky stravy viac blíži liekom ako potravinám.
Niekedy možno dokonca ťažko rozlíšiť, či si kupujeme doplnok stravy, alebo liek, pretože rovnakú účinnú látku v obdobnom množstve si môžeme kúpiť ako doplnok, alebo ako liek. Jedná sa napríklad o rôzne kĺbové preparáty, ktoré sú voľne predajné aj ako liečiv.
Doplnky výživy majú vo fitnes strave svoje pevné miesto, je však potrebné poznať ich účinky hlbšie a nemýliť si pojmy s dojmami.
Na trhu dnes nájdete naozaj veľa produktov a každý vám nasľubuje, ako po ňom budete ľahko získavať vysnívané výsledky. Po prvé je nutné si uvedomiť, že samotné doplnky vám výsledky nespravia, ale iba vám pomôžu na ceste za nimi. Rozhodne sa nejedná o zázračné veci a je potrebné makať v posilovni rovnako tvrdo, ako bez nich.
Ktoré doplnky stravy sú u nás najpredávanejšie?
Doplnky stravy možno deliť podľa rôznych kritérií - napríklad podľa ich deklarovaného účinku na zdravie, podľa formy, pôvodu, chemického zloženia a pod... Z prieskumu vykonaného pre Vedecký výbor pre potraviny vyplynulo, že najčastejšie si u nás ľudia kupujú doplnky stravy určené pre pohybový aparát (užívajú sa pri bolestiach kĺbov, chrbta či artróze). Ďalej sú to prípravky, ktoré telu dodávajú energiu, vitamíny a minerály, prípravky určené na prevenciu chrípky a prechladnutia, proti nadváhe, na vysoký krvný tlak, choroby srdca a ciev, problémy s vlasmi a nechtami a mnohé ďalšie indikácie.
Preparáty s vitamínmi a minerálnymi látkami
Tieto preparáty sú jedny z najvyhľadávanejších doplnkov stravy. Len v Spojených štátoch amerických sa za ne v roku 2006 minulo viac ako 3,6 miliárd dolárov, v Nemecku 1,2 miliárd euro. Vo vyspelých krajinách je užíva až polovica obyvateľstva, predovšetkým ľudia, ktorí aktívne pristupujú k svojmu zdraviu a športovci.
Obsahujú rôzne vitamíny a minerálne látky (laicky sú síce nazývané multivitamíny, ale veľmi často obsahujú aj minerálne látky), najčastejšie sú to vitamíny B6, B12, C, D, kyselina listová a karotenoidy, z minerálnych látok vápnik, selén, horčík a železo. Často ide o látky, ktoré majú antioxidačné vlastnosti.
"Doplnky stravy sú prípravky, ktoré majú za úlohu doplniť našu stravu o zdraviu prospešné látky, ktoré v nej sú nedostatočne zastúpené."
Prečo je o multivitamíny taký záujem?
V mnohých krajinách sa v posledných rokoch vykonané epidemiologické štúdie, z ktorých vyplynulo, že mnoho obyvateľov trpí dlhodobým miernym nedostatkom niektorých vitamínov a prvkov (týka sa to vitamínu B1, B2, A, D, kyseliny listovej, zinku , horčíka, vápnika a železa) a je známe, že takýto mierny však dlhodobý nedostatok síce nevedie k vzniku závažných ochorení, ale môže zapríčiniť zhoršenie imunity, pamäti, sústredenosti, chuti do jedla a celkovej duševnej a telesnej pohody.
Všeobecne je odborníkmi považované užívanie multivitamínových preparátov za zbytočné, pretože pestrá a vyvážená strava s dostatkom ovocia, zeleniny, strukovín atď pokrýva nároky nášho organizmu na tieto živiny. Avšak existujú určité situácie, v ktorých je užívanie týchto preparátov opodstatnené, napríklad:
- stavy po veľkom fyzickom, psychickom a emočným vyčerpaní (napríklad vrcholoví športovci: osoby pracujúce v zdraví rizikových podmienkach
- osoby nadmerne vystavené rôznym zdraviu škodlivým chemickým látkam alebo xenobiotikám (napríklad osoby užívajúce pravidelne určité lieky, ale aj fajčiari, alkoholici, narkomani a pod)
- stavy po ťažkých úrazoch, zápalových a infekčných ochoreniach
- staršie osoby (často majú znížený príjem stravy, poruchy trávenia a pod)
- dlhodobé dodržiavanie diét so zníženým obsahom energie (často spojené so zníženým príjmom základných živín)
Uvádzanie doplnkov stravy na trh
Doplnky stravy, ktoré obsahujú všeobecne známe látky (najmä sa jedná o vitamíny a minerálne látky), možno uviesť na trh bez predchádzajúceho odborného posúdenia. Odborné posúdenie sa môže vyžadovať v prípade, že doplnky obsahujú rastlinné výťažky, ktorých pôsobenie na zdravie nie je úplne jednoznačné a existuje tu riziko ohrozenia zdravia konzumenta (napríklad pri nevhodnom dávkovaní). Posudok vypracúva Štátny zdravotný ústav v spolupráci so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv na základe dokumentácie predloženej žiadateľom.
U prípravku sa vždy preveruje jeho zdravotná nezávadnosť (nie účinnosť, ako je tomu u liekov). Najprv sa zisťuje, či prípravok neobsahuje látky, ktoré môžu obsahovať iba liečivá. Ďalej sa posudzuje, či v ňom nie sú prítomné látky, ktoré radíme medzi potraviny nového typu. V konečnej fáze môže byť použitie doplnku obmedzené pre niektoré skupiny osôb (tehotné a dojčiace, deti a pod). Štátny zdravotný ústav a potom vydá osvedčenie o zdravotnej bezpečnosti lieku.
Všetkým schváleným doplnkom je ministerstvom zdravotníctva pridelené registračné číslo, ktoré síce nemusia byť uvedené na obale prípravku, ale je možnosť je vyhľadať na webových stránkach koordinačného strediska pre rezortné zdravotnícke informačné systémy a presvedčiť sa, či prípravok, ktorý sme zakúpili je schválený ministerstvom zdravotníctva či nie .
Môžu byť doplnky stravy zdraviu nebezpečné?
Niektoré základné živiny konzumované v nadmernom množstve môžu byť skutočne škodlivé (jedná sa predovšetkým o predávkovaní sa vitamíny A a D, ale tiež selénom alebo fluórom), alebo len nepríjemné. Nepríjemné účinky môžu nastať napríklad u megadávok vitamínu C (nad 1000 mg hnačky, žalúdočnej nevoľnosti, obličkové kamene), vyšších dávok beta karoténu (nad 50 mg zožltnutie kože), niacínu (nad 250 mg vyrážky) alebo vitamínu E (krvácanie z nosa).
Pre zaistenie bezpečnosti potravinových doplnkov boli stanovené horné bezpečné dávky niektorých živín. Na webových stránkach Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv sú uvedené maximálnej odporúčanej dennej dávky živín akceptovateľných pre doplnky stravy. Všeobecne je doporučované, abymaximálny obsah živiny v jednej dennej dávke neprekročil polovicu odporúčanej dennej dávky. Je to z toho dôvodu, že živiny prijímame nielen v podobe doplnkov stravy, ale najmä v bežnej strave.
Kontrolu bezpečnosti potravinových doplnkov vykonáva Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia, ktorá každý rok preveruje niektoré z nich predávané na našom trhu. Najviac zakazuje tie, ktoré sú zle značené či majú na obale uvedené, že ich pravidelná konzumácia nás ochráni pred rôznymi chorobami alebo má dokonca liečebné účinky (doplnky stravy nie sú lieky, preto na nich takéto tvrdenia byť nesmie).
U niektorých doplnkov vykonáva inšpekcia laboratórne testy, aby preverila, či neobsahujú zdraviu nebezpečné látky alebo či skutočne obsahujú to, čo je na obale deklarované a v zodpovedajúcom množstve.
V roku 2009 bolo do konca októbra zaznamenaných 52 nevyhovujúcich doplnkov. Najčastejšie nevyhovovali z hľadiska označenia - na obale napríklad chýbala informácie o dávkovaní, dátume minimálnej trvanlivosti alebo že sa jedná o doplnok stravy. Výnimočne býva zistená prítomnosť nejakej neschválené, nedostatočne preskúmané či zdraviu nebezpečné látky.
Na náš trh prichádzajú každoročne nové a nové prípravky, u ktorých nie sú presvedčivé dôkazy o ich účinku. Preto odporúčame užívať len také prípravky, ktoré sú schválené ministerstvom zdravotníctva a ktorých účinnosť a bezpečnosť sa opiera o seriózne vedecké štúdie.
Aké doplnky výživy vyberať ? - ČLÁNOK - TU
